Znievsky hrad

Prvá písomná zmienka o hrade Turiec (castrum Turuc) je z r. 1243. Listina kráľa Bela IV z r. 1253 spomína zásluhy Ondreja Forgáča, ktorý ho okrem iného zachránil od záhuby po prehratej bitke s Tatármi pri rieke Slanej tým, že utekajúcemu kráľovi podaroval rýchleho koňa. Forgáča však kráľ chváli aj za to, že hrad Turiec silno opevnil. Hrad už existoval aj v 11. – 12. stor., Forgáč ho dal zrenovovať a asi 250 m od neho dal v r. 1241 – 1242 postaviť obytnú, tzv. Forgáčovskú vežu. Hoci tradícia pripisuje hradu aj rolu útočiska Bela IV pred Tatármi, je nepravdepodobné, že by trasa utekajúceho kráľa viedla cez Turiec. Belo však hrad aj s kráľovskou rodinou navštívil už v januári 1243.

Výstavba hradu nebola po vôli všetkým. Rády benediktínov a dominikánov pravdepodobne pre majetkové spory kláštor opustili. Premonštráti, ktorí prišli po nich, si vopred zabezpečili dostatočne silné hospodárske zázemie, čo im umožnilo postupne sa v podhradí i v Turci presadiť.

Úlohu sídla Turčianskej stolice zastával hrad od pol. 13.stor. do začiatku 14. stor., kedy prešla z dôvodu lepšej polohy na Sklabinský hrad. V r. 1312 – 1313 tu prebýval Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol v tej dobe neobmedzeným pánom Turca. Neskôr význam hradu upadal, získal nový názov Zniev a jeho faktickým majiteľom sa stali premonštráti. Hrad po čase prechádzal z majiteľa na majiteľa, až ho napokon v r. 1681 po dobytí Tökölyho povstalci vypálili a odvtedy už nebol obývaný. Začiatkom 18. stor. tu bol uschovaný archív.

Znievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hradZnievsky hrad