Za históriou železnice

Pre vkročenie Turca do epochy moderných dejín Slovenska má asi najväčší význam vybudovanie železničnej siete, ktorá z tohto regiónu urobila dôležitú dopravnú križovatku v smere východ – západ, ako aj sever – juh. Jej kostra bola vybudovaná po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867), kedy sa začala masívna výstavba nových železníc v celom Uhorsku na základe projektu ministerstva verejných prác a dopravy obsahujúceho 4820 km nových tratí. Vlastný projekt výstavby uhorskej železničnej siete s ešte vyšším pokrytím dnešného Slovenska novými traťami vypracoval aj poslanec uhorského snemu Viliam Paulíny – Tóth (1826 – 1877). Hoci jeho plán nebol rešpektovaný, Slovensko aj tak získalo medzi rokmi 1867 – 1873 až 888 km nových železníc.

Turcom prešiel prvý vlak 8. decembra 1871. Išiel po súkromnej Košicko – bohumínskej železnici, kopírujúcej v Turci tok rieky Váh. Vtedy boli už na trati vybudované aj stanice v Turanoch a Kraľovanoch. O necelý rok, 12. augusta 1872, vyrazil z Vrútok do Budapešti prvý vlak po štátnej železnici MÁV spájajúcej Vrútky so Šalgotariánom. Turiec opúšťal pri Turčeku v smere na Kremnicu. Vrútky sa tak stali významným železničným uzlom, čo viedlo k prudkému rastu ich populácie podporenému aj vybudovaním ďalšej železničnej infraštruktúry na ich území. 21. decembra 1931 bol otvorený nový železničný úsek Handlová – Horná Štubňa. Poslednou novou železničnou stavbou v Turci bola trať Diviaky – Banská Bystrica, dokončená 19. decembra 1940. Pohnuté udalosti 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania železnicu neobišli. Po rekonštrukcii zničených mostov a tunelov sa v 50. rokoch 20. stor. pristúpilo k elektrifikácii úseku Žilina – Spišská Nová Ves. V 80. rokoch bol elektrifikovaný aj úsek Vrútky – Martin.

Cyklotrasu zahájime na železničnej stanici v Martine, postavenej v rámci výstavby štátnej železnice MÁV.

Železničná stanica Martin – jeden z prvých príkladov typizovanej železničnej architektúry, ktorá bola v Uhorsku po prvýkrát využitá práve na štátnej železnici MÁV v úseku Lučenec – Zvolen – Kremnica – Vrútky. Budova mala pravidelný rozostup okenných otvorov s charakteristickým zdobením nadokenných prekladov. Medzi typické dekoračné prvky patrila tiež horizontálna rímsa oddeľujúca poschodia. Štítová stena bola smerom ku streche ukončená zubovitým prekladaním pohľadovej tehly. Nechýbal typický kruhový otvor do podkrovia. Po niekoľkých rekonštrukčných zásahoch už nie sú všetky prvky viditeľné. Typické bolo i funkčné členenie budovy na technické a služobné priestory v jednej časti prízemia, priestory pre cestujúcich v druhej a byty a nocľahárne pre železničiarov na poschodí.

So stanicou je spojená jedna z udalostí predchádzajúcich vyhlásenie Slovenského národného povstania (29. august 1944). 27. augusta 1944 bol na stanici za spolupráce železničiarov, vojakov slovenskej armády a partizánov zastavený vlak prevážajúci skupinu nemeckých dôstojníkov na čele s podplukovníkom Ottom, funkcionárov Deutche Partei, členov SS a ich rodinných príslušníkov vracajúcich sa z Rumunska. Na druhý deň došlo k postrieľaniu 24 z nich v martinských kasárňach. Táto udalosť sa po vytlačení povstania z Turca stala jedným z hlavných dôvodov pre perzekúcie nemeckej armády namierené voči miestnemu obyvateľstvu.

Pokračujeme severným smerom pozdĺž trate po žltej cyklotrase č. 8412. Na krátku dobu trasa opustí trať a prejde na ľavý breh Turca, neskôr sa k trati opäť priblíži v lokalite Pltníky. Popri toku Turca nás žltá značka dovedie až k centru železničného mesta Vrútky blízko budovy Mestského úradu Vrútky (Obecný dom, 1926) a neogotického Rímskokatolíckeho kostola Sv. Jána Krstiteľa z r. 1905. V budove úradu sa nachádza Pamätná izba Hany Zelinovej (1914 – 2004), spisovateľky, ktorej dielo bude čitateľom navždy pripomínať spätosť dejín Vrútok a železnice /viac pozri v opise trasy K osobnostiam, ktoré preslávili Turiec/. Tu odporúčame prekročiť po cestnom moste rieku na pravý breh a zamieriť k železničnej stanici obklopenej ďalšími železničnými objektmi ako aj inými budovami súvisiacimi s urbanistickým vývojom tohto mesta po tom, čo sa stali križovatkou dvoch železníc. Historický železničný inventár je možné zhliadnuť aj v staničnom pohostinstve.

Železničná stanica Vrútky - postavená v r. 1872 až po tom, čo sa rozhodlo o napojení štátnej železnice MÁV na Košicko - bohumínsku železnicu vo Vrútkach a nie v Sučanoch, ktoré tiež mali pripravenú plochu na výstavbu stanice. Ide o pôvodnú stanicu Košicko – bohumínskej železnice, niekoľkokrát rekonštruovanú. Dekoratívne prvky opísané pri martinskej stanici boli použité aj tu, hoci aj táto budova už prešla niekoľkými rekonštrukciami. Keďže išlo o stanicu väčšieho významu (obdobne Zvolen, Galanta), je rozsiahlejšia s radením miestností pozdĺž krajnej koľaje. Budova pôvodnej stanice štátnej železnice MÁV sa nachádza asi 300 m na východ od nej.


Aj s vrútockou železničnou stanicou sú spojené udalosti vypuknutia ozbrojeného povstania Slovákov proti fašizmu, tentoraz aj s medzinárodným rozmerom. Stala sa totiž dejiskom prvého ozbrojeného vystúpenia francúzskych partizánov na území Slovenska. Tí už 28. augusta 1944, teda o deň skôr, než bolo povstanie oficiálne vyhlásené, obsadili budovu vrútockej stanice a pošty. Následne dopravili k tunelu v Strečnianskej tiesňave nákladný vlak a vagónmi s uhlím ho zatarasili. Na druhý deň ešte vo Vrútkach úspešne niekoľkokrát zasiahli proti nemeckým jednotkám v železničných budovách, neskôr boli odvelení k bojom na Strečne.

Po návrate na značenú cyklotrasu pokračujeme po nábreží rieky Turiec na sever, teraz už po červenej Turčianskej cyklomagistrále č. 032. Tá nás dovedie do časti Dolné Vrútky, historicky najstaršej časti Vrútok, kde opätovne prechádzame cez trať pôvodnej Košicko – bohumínskej železnice, dnes zaradenej do všetkých významných európskych dopravných koridorov (AGTC, AGC, TEN, paneurópske koridory V a VI). Je zaujímavé, že už pri jej výstavbe bol v očakávaní narastajúcej intenzity železničnej dopravy zvršok na úseku Český Tešín – Vrútky vybudovaný tak, aby naň bolo možné položiť dve koľaje. Cyklotrasa križuje trať pri železničnom moste ponad Turiec. Hoci pôvodné mosty mali byť drevené, už pri výstavbe železnice sa pristúpilo k zmene a vybudované boli železné mosty s mrežovými nosníkmi. Taký bol aj pôvodný most cez Turiec. Ten súčasný bol vybudovaný po 2. svetovej vojne, keďže ustupujúca nemecká armáda pôvodný most zničila. Pokračujeme po červenej trase až k sútoku Turca a Váhu. Po miernom stúpaní sa cyklotrasa opäť dostane k železnici, ktorá sa tu nachádza v záreze vytvorenom za účelom dodržania minimálnych limitov prevýšenia trate. Pokračujeme severovýchodným smerom na Lipovec a ďalej pozdĺž Vážskeho kanála do Turčianskych Kľačian. Ponad kanál môžeme sledovať panorámu Vrútok, ktorú zo severu lemuje areál železničných opravovní a strojární (dnes ŽOS Vrútky, a.s.). Tie začali svoju činnosť už v r. 1874.

Lávkou cez Váh z Turčianskych Kľačian sa môžeme dostať k areálu bývalého vrútockého rušňového depa, kde sa dnes nachádza železničné múzeum. V blízkosti depa sa pripája trať bývalej štátnej železnice MÁV na pôvodnú Košicko – bohumínsku železnicu.

Železničné múzeum – tiež nazývané „Múzeum Košicko – bohumínskej železnice“ je prevádzkované v bývalom vrútockom depe Spolkom Výhrevne Vrútky. V jeho expozícii sa nachádza spektrum parných, dieselových a elektrických rušňov, ako aj vozne a historická signalizačná a zabezpečovacia železničná technika. Na funkčných parných rušňoch spolok každoročne realizuje vyhliadkové jazdy, ktoré sú lákadlom pre domácich i hostí. Už tradičným je dvojdňové podujatie „Železnica pre deti“ konané na Vrútkach pri príležitosti medzinárodného dňa detí. Expozícia je sprístupnená po dohode na t.č. 0948 031 888.

Po návrate na červenú cyklotrasu môžeme po nej pokračovať východným smerom na Sučany, kde trasa vedie cestným mostom ponad železničnú trať. Po jeho prekročení sa cyklotrasa oddelí od cesty, aby sa popod ňu dostala na jej druhú stranu. Tu odporúčame odbočiť vpravo, smerom do centra obce ku gotickému rímskokatolíckemu kostolu Nanebovzatia Panny Márie z tretej štvrtiny 13. stor. Kostol je jedným z príkladov aktivít stavebnej huty premonštrátov z Kláštora pod Znievom v dolnom Turci. Pokračujeme popri kostole až k železničnej stanici Sučany, kde môžeme cyklotrasu Za históriou železnice ukončiť prehliadkou stanice a železničných objektov pri nej.