K osobnostiam, ktoré preslávili Turiec

Turčianska kotlina dala Slovensku i svetu množstvo významných osobností, a to nielen z oblasti tvorby a formovania slovenských politických dejín, ale tiež z oblasti kultúry, vedy a iných oblastí spoločenského života. Vzhľadom na celú paletu osobností, ktorými sa môžu pochváliť turčianske obce a mestá, ide jednoznačne o najdlhšiu trasu, ktorú je možné rozdeliť na niekoľko fáz. Nie je nevyhnutné absolvovať ju v navrhnutom smere ani v celej dĺžke.

Trasu zahájime z dôvodu dobrej dostupnosti v Turčianskych Tepliciach. Z nich v prípade záujmu môžeme najprv vyraziť po zelenej cyklotrase č. 5431 do obce Dubové, rodiska významného slovenského režiséra Andreja Lettricha, ktorého busta sa nachádza na budove obecného kultúrneho domu.

Busta Andreja Lettricha - slávnostne odhalená 4. októbra 2008 pri príležitosti 15. výročia jeho úmrtia. Bustu vyhotovil akademický sochár Martin Lettrich, režisérov syn.

Andrej Lettrich (1922 - 1993) - režisér herec a scenárista. Jeho režisérskym debutom je filmová adaptácia románu Františka Hečka Drevená dedina z r. 1954. Medzi jeho najslávnejšie režisérske počiny isto patrí filmová trilógia Červené víno, tiež podľa F. Hečka a televízny seriál Alžbetin dvor, natočený na motívy rovnomenného historického románu ďalšej turčianskej rodáčky, spisovateľky Hany Zelinovej.










Po návrate do Turčianskych Teplíc navštívime Galériu Mikuláša Galandu, nachádzajúcu sa v maliarovom rodnom dome.

Galéria Mikuláša Galandu - zriadená 24. septembra 2002 v Galandovom rodnom dome, kde sa od r. 1991 nachádzala stála expozícia Mikuláša Galandu, opäť otvorená od 26. februára 2008.

Mikuláš Galanda (1895 - 1938) - maliar, grafik a ilustrátor. Spolu s maliarmi Martinom Benkom a Ľudovítom Fullom presadzoval v maliarstve moderné výrazové prostriedky vhodné pre stvárnenie dynamiky života 20. storočia. Medzi jeho vrcholné diela patria Matka, Stojaci ženský akt, Slovenská rodina a Zbojníci.











Pôsobil a zomrel tu tiež prvý podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány (1806 - 1866).

Pokračujeme po červenej Turčianskej cyklomagistrále č. 032 do Mošoviec. Cesta povedie aj okolo odbočky do obce Rakša (poza rímskokatolícky kostol Sv. Michala, postavený v r. 1264 s prispením premonštrátskej huty z kláštora pod Znievom). Tu sa nachádza Pamätná izba Michala Miloslava Hodžu /bližšie pozri opis trasy Cestou národných dejín/. Z tejto obce tiež pochádza politik Ján Ursíny (1896 - 1972). Počas Slovenského národného povstania bol členom Slovenskej národnej rady. Po vojne sa stal zakladajúcim členom Demokratickej strany a jej podpredsedom. Jeho osobnosť pripomína v obci pamätná tabuľa na jeho rodnom dome.

Obec Mošovce je preslávená najmä osobnosťou Jána Kollára. Pamätná izba Jána Kollára a tiež jeho socha pred kaštieľom túto skutočnosť dokladujú /bližšie pozri opis trasy Cestou národných dejín/. Z Mošoviec však pochádzajú aj iné významné osobnosti, ktoré sa zapísali do slovenských dejín. Spomeňme aspoň Michala Institorisa Mošovského (1635 - 1705), kňaza, autora teologických traktátov a pedagóga, ďalej básnika, literárneho kritika a prekladateľa Štefana Krčméryho (1892 - 1955), či zakladateľa dobrovoľných hasičských zborov na Slovensku a veliteľa Zemskej hasičskej jednoty Miloslava Schmidta (1881 - 1934), ktorého rodný dom sa nachádza na Kollárovej ulici. Pôsobil tu tiež evanjelický kazateľ, básnik a prekladateľ Eliáš Láni (1570 - 1618), či kazateľ, pedagóg, historik a jazykovedec Daniel Krman (1663 - 1740), autor Základov slovanskej gramatiky (1704). Skôr, než Mošovce opustíme, môžeme navštíviť ešte obecný úrad, kde sa nachádza Pamätná izba Frica Kafendu, rodáka z Mošoviec, hudobného skladateľa a pedagóga.

Pamätná izba Frica Kafendu - približuje pamiatky a dokumenty o umelcovom živote a diele vrátane predmetov a nábytku z jeho pracovne, rukopisov jeho hudobných diel a ich tlačových vydaní. Nachádza sa v budove Obecného úradu a je prístupná po dohode na t.č. 043 494 41 00.

Frico Kafenda (1883 - 1963) - rodák z Mošoviec, študoval na Vrútkach, v Ružomberku a Lipsku, pôsobil ako dirigent v Nemecku. Po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko, kde pôsobil ako lektor hudby na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho pokus napísať prvú slovenskú operu nebol pre vypuknutie druhej svetovej vojny úspešný. Zložil cyklus Tri mužské zbory. Jeho žiakom klavíra bol aj ďalší významný skladateľ Eugen Suchoň.








Po červeno značenej cyklotrase pokračujeme do olejkárskej a šafraníckej obce Blatnica, rodiska politika Matúša Dulu (1846 - 1926), predsedu Slovenskej národnej strany a tiež Slovenskej národnej rady, ktorá 30. októbra 1918 prijala deklaráciu slovenského národa. Obec je tiež rodiskom spisovateľky Maše Haľamovej (1908 - 1995), ktorá pochádzala z významnej olejkárskej rodiny. Bratia Siakeľovci, miestni rodáci, tu natočili v r. 1921 prvý film o Jánošíkovi, ktorý je dnes na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Dlhší čas tu žila prvá slovenská botanička Izabela Textorisová (1866 - 1949), ktorá zanechala bohatý herbár z okolia Tlstej. Je možné navštíviť aj Dom Izabely Textorisovej, kde botanička žila a tiež vykonávala funkciu poštovej úradníčky. V Blatnici je aj príležitosť zoznámiť sa so životom a dielom ďalšej významnej osobnosti, fotografa Karola Plicku, ktorého múzeum sa nachádza v tamojšej Prónaiovskej kúrii.

Múzeum Karola Plicku - expozícia bola zriadená v r. 1988 v Prónaiovskej kúrii, ktorá bola na výstavné účely zrekonštruovaná. Dnes patrí medzi osemnásť špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea. Osobitný zreteľ je venovaný Plickovmu zachyteniu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Libreto a scenár stálej expozície Plicka osobne oponoval.

Karol Plicka (1894 - 1987) - výtvarník, kameraman, folklorista a fotograf. Hoci Plicka nie je rodák z Turca a v samotnej Blatnici nikdy nebol, je možné ho zaradiť medzi významné osobnosti tohto regiónu aj pre jeho aktivity v Matici Slovenskej, kde v dvadsiatych rokoch 20. stor. pôsobil ako referent národopisu. Založil tu archív dokumentárnej fotografie. Aj na základe jeho popudu bol založený v Slovenskom národnom múzeu v Martine v osemdesiatych rokoch 20. stor. fond ľudovej kultúry, ktorého najväčšiu časť tvoria Plickove fotografické diela. Prvú kameru dostal od prezidenta T.G.Masaryka, vrcholom jeho filmovej tvorby je celovečerný film Zem spieva. Podieľal sa tiež na nakrúcaní Fričovho filmu Jánošík (1935).

Nasledujúcou obcou, do ktorej nás červená Turčianska cyklomagistrála dovedie, je Folkušová. Cez ňu prejdeme až do obce Necpaly. Z hľadiska témy tejto cyklotrasy sa pristavíme iba pri troch osobnostiach, rodákoch z obce. Prvým z nich je Juraj Lahner (1795 - 1849), jeden z generálov maďarskej revolúcie 1848 - 1849. Jeho pamätník sa nachádza v areáli Dolného kaštieľa, dnes v súkromnom vlastníctve. Pamätná tabuľa Márie Hrúzovej (1791 - 1849), poetky a matky svetoznámeho maďarského básnika Sándora Petöfiho, sa nachádza v predsieni Evanjelického kostola a.v. v Necpaloch. Pri jeho návšteve tiež odporúčame pozrieť si drevený oltár palatína Juraja Thurza Speculum Justificationis z r. 1611. Pôvodne sa nachádzal v kaplnke Oravského hradu. Treťou osobnosťou, ktorú spomenieme, je Štefan Reindl (†1908), notár, hudobný pedagóg a zberateľ ľudových piesní. V objekte jeho domu slúžiaceho ako notariát je dnes obecné múzeum.

Obecné múzeum a Notariát v Necpaloch - otvorené 17. júla 2009 v pôvodnom Reindlovom dome. Jeho notársky úrad zabezpečoval agendu pre Necpaly, Žabokreky, Belú, Dulice, Košťany nad Turcom a Turčiansky Peter. Dnes možno v múzeu zhliadnuť dobový nábytok, Reindlov písací stroj, staré knihy a ostatnú notársku agendu. Expozícia je sprístupnená každú nedeľu od 16:00 do 19:00.

Štefan Reindl (1867 - 1908) - katolícky učiteľ - neskôr notár, hudobník, zberateľ náboženských a ľudových piesní, publicista. Pochádzal zo Spiša. Vydal spevník vianočných piesní, ktoré sám zozbieral.

Pre doplnenie osobností Necpál o významných predstaviteľov šľachtických rodov odporúčame prečítať si tiež časť venovanú obci Necpaly v opise trasy Za turčianskou šľachtou.

Pokračujeme do obce Belá - Dulice, rodiska básnika, husliara, polyhistora, polyglota a pedagóga Michala Buľovského (†1720) ako aj národopisca a pedagóga Miloša Buľovského (1849 - 1945). Nasledujúcou zástavkou na červenej Turčianskej cyklomagistrále je obec Turčianske Jaseno. Obec je spojená s významným zemianskym rodom Jesenskovcov. Osobnosti z tohto rodu predstavuje v stálej expozícii nazvanej Pamätnica Jesenskovcov.

Pamätnica Jesenskovcov - sprístupnená v roku 1996 pri príležitosti 435. výročia úmrtia Jána Jessenia. Nachádza sa v kultúrnom dome v časti Horné Jaseno. Pamätnica dostupná po dohovore na t. č. 0908 938 269.

Expozícia predstavuje dokumenty o osobnostiach z tohto rodu, nech už ide o lekára a realizátora prvej pražskej verejnej pitvy Jána Jessenia (1566 - 1621), organizátora memorandového zhromaždenia Jána Baltazára Jesenského Gašparé (1825 - 1889), básnika a spisovateľa Janka Jesenského (1874 - 1945), zakladateľku spolku Živena Zoru Jesenskú (1909 - 1972), či ostatných významných predstaviteľov tohto rodu.

Pokračujeme po červenej trase cez Horný Kalník, rodisko spisovateľa, zberateľa ľudových piesní a národného buditeľa Juraja Rohoňa (1773 - 1831). Ďalšou obcou na trase je Dolný Kalník, cez ktorý sa dostaneme až do Dražkoviec. Z nich pochádza slovenský politik, advokát a signatár Martinskej deklarácie Ján Vanovič (1856 - 1942).

V Dražkovciach sa odpútame od červenej Turčianskej cyklomagistrály a po zelenej trase č. 5415 dorazíme do mesta Martin. Pre ilustráciu napr. Lexikón osobností mesta Martin z r. 2006 eviduje až 980 hesiel. Oboznámiť sa so všetkými významnými Martinčanmi je teda vysoko nad možnosti opisu tejto trasy. Pre jej účely ale odporúčame aspoň návštevu Turčianskej galérie prezentujúcej diela predstaviteľov Slovenského moderného umenia 20. storočia, Slovenského národného múzea - Múzea Martina Benku so zbierkou výtvarných diel a iných dokumentov venovaných životu a dielu tohto významného maliara, grafika a pedagóga a návštevu Slovenského národného múzea - Múzea Andreja Kmeťa, ktoré sprístupňuje časť exponátov pôvodne zozbieraných týmto nestorom slovenského múzejníctva. Odporúčame tiež doplnenie informácií o významných Martinčanoch a miestach ich pôsobenia z opisu trasy Cestou národných dejín.

Turčianska galéria - nachádza sa v budove pôvodného župného domu. Jej stála expozícia prezentuje proces formovania moderného slovenského výtvarníctva v prvej polovici 20. stor. s dôrazom na Martin a Turiec. Medzi prezentovanými exponátmi sú diela a dokumenty zo života výtvarníkov ako Martin Benka (1888 - 1971), Janko Alexy (1894 - 1970), Miloš Alexander Bazovský (1899 - 1968), Mikuláš Galanda (1895 - 1938), sochár Fraňo Štefunko (1903 - 1974) a mnohí iní.




Múzeum Martina Benku - vzniklo ako galéria v r. 1973 v dome, v ktorom Benka žil a tvoril od r. 1958 až do sklonku života. Svoj ateliér a malú obrazáreň tu čiastočne sprístupnil už od r. 1960.

Martin Benka (1888 - 1971) - maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg. Narodil sa v Kostolišti, zomrel v Malackách, pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. R. 1939 sa usadil v Martine. Bol zakladateľom moderného slovenského výtvarného prejavu v maľbe a kresbe. Bol tiež husliarom. V sérii obrazov monumentalizoval slovenskú krajinu, neskôr začala v jeho diele prevládať figurálna zložka. Bol nositeľom mnohých významných štátnych ocenení. Medzi jeho diela patria Rieka Orava, Jeseň na Spiši, Pri stavbe plti, Na pole, Dve ženy a mnohé iné.








Múzeum Andreja Kmeťa - sídli v prvej budove Slovenského národného múzea z r. 1908 postavenej podľa projektu arch. M. Milana Harminca. Od r. 1994 je budova Národnou kultúrnou pamiatkou. V budove sa nachádzajú dve expozície - Kmetianum, venovaná práci Andreja Kmeťa a Príroda Turca.

Andrej Kmeť (1841 - 1948) - archeológ, botanik, zoológ, etnograf, katolícky kňaz a zakladateľ slovenského múzejníctva. Narodený v Bzenici, r. 1906 sa usadil v Martine, kde aj zomrel. Zostavil unikátny herbár so 72 tis. jednotkami, našiel a zachránil kostru mamuta, vydával ľudové piesne, rozprávky a povesti. Zaslúžil sa o založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti v r. 1893, ako aj o postavenie budovy múzea, ktorému daroval väčšinu svojich zbierok.

Po prehliadke Martina pokračujeme po žltej trase č. 8412 smerom na Vrútky. Toto mesto dalo Slovensku významné osobnosti z rôznych sfér. Spomeňme dôstojníka Alexandra Kordu (1907 - 1958), účastníka Slovenského národného povstania a obeť komunistických represií, ktorý bol povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora, spisovateľa Jána Bodeneka (1911 - 1985), autora literatúry pre deti a mládež, operné speváčky Ľubu Baricovú (*1935) a Magdalénu Blahušiakovú (*1943), či hercov Františka Zvaríka (1921 - 2008) a Radoslava Brzobohatého (*1932). Čas života tu strávil tiež staviteľ Stanislav Zachar (1867 - 1939), rytier rádu sv. Silvestra udeleného pápežom Piom XI., ktorého dielo môžeme pozorovať aj v podobe budovy vrútockého Mestského úradu alebo naproti stojaceho rímskokatolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa. Hudobný skladateľ a pedagóg Frico Kafenda /pozri opis osobností Mošoviec/ sa do dejín Vrútok tiež zapísal významnou mierou. Mesto a jeho históriu však nezmazateľne zapísala do pamäti národa najmä spisovateľka Hana Zelinová (1914 - 2004). Jej pamätná izba sa nachádza v priestoroch mestského úradu.

Pamätná izba Hany Zelinovej - zriadená 26. septembra 2003 v budove Mestského úradu Vrútky. Izba obsahuje spisovateľkin autentický nábytok, písací stôl, zbierku jej diel vydaných v rôznych svetových jazykoch a iné cenné exponáty. Izba je prístupná po dohode na t.č. 043/4241800.

Hana Zelinová (1914 - 2004) - spisovateľka, dramatička a redaktorka, ktorá sa svojím dielom zaslúžila o zvečnenie dejín Vrútok a Turca. Z neho asi najznámejšia je trilógia Alžbetin dvor, Volanie vetra a Kvet hrôzy filmovo stvárnená režisérom Andrejom Lettrichom. V r. 1990 - 1992 bola poslankyňou Národnej rady SR za Demokratickú stranu.








Z Vrútok pokračujeme severným smerom na Lipovec, pričom využijeme opäť červenú Turčiansku cyklomagistrálu, ktorej trasa začína práve pri vrútockom mestskom úrade. Z Lipovca pochádzala Alžbeta Lamošová (†1806), matka národného buditeľa, zberateľa básní a prvého slovenského kolportéra kníh Mateja Hrebendu - Hačavského (1796 - 1880). Narodil sa tu tiež operný spevák Jaroslav Lamoš (*1943). Pokračujeme po červenej do Turčianskych Kľačian. Tu pôsobil a umrel Ferdinand Viliam Jesenský (1844 - 1911), pedagóg, vydavateľ a redaktor.

Ďalšou obcou na trase sú Sučany. V tejto obci môžeme zhliadnuť stálu výstavu venovanú politikovi a prvému slovenskému predsedovi vlády medzivojnového Československa pochádzajúcemu zo Sučian Milanovi Hodžovi (1878 - 1944). Nachádza sa v budove Bilinguálneho gymnázia Milana Hodžu, o ktorej postavenie sa Hodža osobne zaslúžil. V r. 2005 bola v rámci Dní Milana Hodžu odhalená pamätná busta PhDr. Milana Hodžu pri Evanjelickom kostole a.v.

Sučany sú tiež rodiskom alebo pôsobiskom iných významných osobností. Spomeňme Juraja Langsfelda (1825 - 1849) dobrovoľníckeho dôstojníka a účastníka slovenského povstania (1848 - 1849), v ktorom prišiel o život. Jeho rodný dom v obci stále stojí a nachádza sa na ňom pamätná tabuľa. Medzi významných rodákov nesporne patrili aj spisovateľ a redaktor Rudo Moric (1921 - 1985) a Ondrej Kožuch (1911 - 1944), povstalecký dôstojník. Pôsobil tu tiež básnik, pedagóg a kazateľ Augustín Doležal (1737 - 1802), či kňaz, politik, signatár Martinskej deklarácie a prekladateľ Fedor Fridrich Ruppeldt (1866 - 1979).



Zo Sučian sa po modrej cyklotrase č. 2412 dostaneme do cieľa trasy K osobnostiam, ktoré preslávili Turiec, do obce Turany. Obec je rodiskom Miloša Alexandra Bazovského (1899 - 1968), významného slovenského predstaviteľa maliarstva a grafiky 20. stor. Stálu expozíciu venovanú jeho životu a dielu nájdeme v miestnom múzeu. Pri návšteve Turian odporúčame tiež navštíviť ranogotický rímskokatolícky kostol sv. Gála z konca 13. stor., ktorý je ďalším príkladom stavebnej činnosti pod vplyvom premonštrátov z Kláštora pod Znievom a tematicky vhodne dopĺňa trasu Turčianska gotická cesta.

Miestne múzeum v Turanoch - uchováva a prezentuje verejnosti dokumenty približujúce históriu a súčasnosť Turian a tiež zbierku fauny a flóry turianskeho chotára. Výstava Bazovský a Turany bola otvorená 14.1.2009. Návštevu organizovaných skupín je možné dohodnúť na t.č. 043/ 42924, 043/ 4292648.

Miloš Alexander Bazovský (1899 - 1968) - maliar a grafik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej moderny. Jeho dielo bolo inšpirované ľudovým umením. Priatelil sa so spisovateľom Ľudom Ondrejovom (1901 - 1962), ktorý od r. 1934 tvoril v Martine. Medzi Bazovského diela patria Pohľad na Prahu z Letnej, Smrť v stromovke, Súmrak, Detvianska melódia.